Oficiálna stránka Márie Valtorty - Prečítajte si...
 

 
 
Úvodná stránka > Prečítajte si...

 
 

Prečítajte si...


170. Druhá Reč na vrchu – dar milosti a blahoslavenstvá
24. máj 1945
170.1 
Ježiš hovorí k apoštolom, prideľuje každému miesto, aby usmerňovali a dozerali na zástupy ľudí, ktorí už od skorých ranných hodín vystupujú hore, nesú na rukách alebo na nosidlách chorých, alebo sa vlečú o barlách. Je medzi nimi i Štefan a Hermas.
Vzduch je čistý a trochu chladnejší, ale slnko ho rýchlo zohrieva, a tým zmierňuje ostrosť tohto horského vzduchu, ktorý však príjemne zmierňuje horúčavu slnka.
Ľudia si sadajú na kamene a skaliská, roztrúsené v sedle medzi oboma vrcholmi. Niektorí čakajú, kým slnko vysuší zarosenú trávu, aby si mohli posadať na zem. Zástup je početný, zišiel sa zo všetkých končín Palestíny a sú v ňom ľudia každého postavenia. Apoštoli sa strácajú v dave, ale ako včely prelietajúce z lúk do úľa občas prichádzajú k Učiteľovi, aby ho informovali, aby sa ho spýtali, aj pre radosť, aby sa na nich Učiteľ zblízka pozrel.
Ježiš vystúpi trochu vyššie nad lúku, ktorá tvorí spodok údolia, oprie sa o skalnú stenu a začne hovoriť.
170.2
2 „Mnohí sa ma v priebehu roka môjho kázania pýtali: ,Ale ty, ktorý si hovoríš Boží Syn, povedz nám, čo je nebo, čo je kráľovstvo, čo je Boh, lebo my máme o tom len nejasné predstavy. Vieme, že jestvuje nebo, v ktorom je Boh a anjeli. Ale nik nám ešte neprišiel povedať, aké je, pretože je zavreté pre spravodlivých.‘
Pýtali sa ma tiež, čo je kráľovstvo a čo je Boh. A ja som sa vám namáhavo usiloval vysvetliť, čo je kráľovstvo a čo je Boh. Namáhavo nie preto, že by mi bolo ťažké vyjadriť sa, ale pretože pre celý rad vecí je ťažké primäť vás k tomu, aby ste prijali pravdu, ktorá, pokiaľ ide o kráľovstvo, naráža na celý systém myslenia, ktorý sa rozvíjal po stáročia, a pokiaľ ide o Boha, odporuje vznešenosti jeho prirodzenosti.
Iní sa ma pýtali: ‚V poriadku. Toto je kráľovstvo a toto je Boh. Ale ako môžeme dosiahnuť jedno i druhé?‘ Aj v tejto veci som sa ¬trpezlivo usiloval vysvetliť vám pravého ducha sinajského Zákona. Kto si ho osvojí, osvojí si i nebo. Ale aby som vám vysvetlil sinajský Zákon, musíte počuť aj silný hromový hlas Zákonodarcu a jeho proroka, ktorí na jednej strane sľubujú požehnania tým, čo Zákon zachovávajú, na druhej strane hrozia strašnými trestami a zlorečením neposlušným. Zjavenie na Sinaji bolo strašné a jeho hrôza sa odráža v celom Zákone, odráža sa počas všetkých stáročí, odráža sa vo všetkých dušiach.
Ale Boh nie je len Zákonodarca. Boh je Otec. A Otec nesmiernej dobroty.
Možno, ba určite vaše duše, zoslabené dedičným hriechom, vášňami, hriechmi, vlastným sebectvom a či sebectvom iných ľudí – a tak znepokojujú duše iných a zatvárajú vaše duše –, nemôžu sa pozdvihnúť a kontemplovať nekonečnú dokonalosť Boha a najmenej zo všetkého jeho dobrotu, pretože dobrota je čnosť, ktorej smrteľní ľudia spolu s láskou majú najmenej. Dobrota! Ó, aké príjemné je byť dobrými, bez nenávisti, bez závisti, bez pýchy! Mať oči, ktoré hľadia, len aby milovali, ruky, ktoré sa vystierajú k láskavému gestu, pery, ktoré vyslovujú len slová lásky, a srdce, predovšetkým srdce, ktoré, naplnené jedine láskou, núti oči, ruky a pery k skutkom lásky!
170.3
3 Tí najučenejší spomedzi vás vedia, akými darmi Boh obohatil Adama pre neho i pre jeho potomstvo. Aj tí najnevzdelanejší z detí Izraela vedia, že máme v sebe ducha. Iba úbohí pohania nepoznajú tohto kráľovského hosťa, tento životodarný dych, toto nebeské svetlo, ktoré posväcuje a oživuje naše telo. Tí najučenejší však vedia, aké dary dostal človek, jeho duch.
Boh nebol menej štedrý voči duchu než voči telu a krvi ním stvorenej bytosti, ktorú urobil z trošky blata a svojím vdýchnutím. Boh dal prirodzené dary krásy a súladu, inteligencie a vôle, schopnosť milovať seba a milovať iných. Dal aj morálne dary s podriadením zmyslov rozumu tak, že v slobode, v sebaovládaní a v ovládaní vlastnej vôle, ktorou Boh obdaril Adama, sa nevnucovalo zlomyseľné väznenie zmyslov a vášní. Adam mohol slobodne milovať, slobodne chcieť, slobodne sa tešiť v spravodlivosti bez toho, čo zotročuje vás. Zotročuje vás to tým, že cítite uhryznutie jedu, ktorý diabol rozosial a ktorý vás ako príval odnáša z čistého riečiska na zablatené polia, k hnilobným močiarom, kde v horúčkach kvasí telesná a morálna zmyselnosť. Lebo viete, že ¬zmyselnosťou je aj žiadostivosť v myslení. A mali nadprirodzené dary, čiže posväcujúcu milosť, vyššie určenie, videnie Boha.
170.4
4 Posväcujúca milosť – život duše. Táto najduchovnejšia vec vložená do našej duchovnej duše. Milosť, ktorá vás robí Božími deťmi, lebo vás chráni pred smrťou z hriechu. A kto nie je mŕtvy, ten žije v Otcovom dome – v raji, v mojom kráľovstve – v nebi. Čo je to tá milosť, ktorá posväcuje a dáva život a kráľovstvo? Ó, nepoužívajte veľa slov! Milosť je láska. A preto milosť je Boh. Je to Boh, ktorý obdivujúc samého seba v stvoreniach, ktoré stvoril ako dokonalé, miluje seba, kontempluje seba, túži po sebe, dáva sebe to, čo je jeho, aby rozmnožil toto svoje vlastníctvo, aby bol šťastný z tohto rozmnožovania, aby sa miloval skrze tých, ktorí sú obrazmi jeho samého.
Ó, deti moje! Nespreneverte Bohu toto jeho právo! Neokrádajte Boha o toto jeho vlastníctvo! Nesklamte Boha v tejto jeho túžbe! Myslite na to, že koná z lásky. Aj keby ste vy neexistovali, on bude vždy nekonečný a nezmenšila by sa jeho moc. Ale on, hoci je úplný vo svojej nekonečnej a nezmerateľnej miere, nechce nič pre seba a v sebe – to by ani nemohol, lebo už je nekonečný –, ale pre stvoreného, pre svoje stvorenie. Chce zväčšiť svoju lásku pre všetky rozumné stvorenia, obsiahnuté v stvorení, a preto vám dáva milosť – lásku, aby ste ju vy v sebe mohli doviesť k dokonalosti svätých a aby ste mohli tento poklad – vzatý z pokladu, ktorý vám dal Boh so svojou milosťou a zväčšený o všetky vaše sväté skutky a o celý váš hrdinský život svätcov – vlievať do nekonečného oceánu, kde je Boh – do nebies.
Vy ste božské, božské, božské cisterny lásky! Vy nimi ste, lebo vášmu smrteľnému bytiu bola daná milosť, aby ste boli večné cisterny ako je Boh, súc bohmi.* Vy nimi budete, lebo milosť bude daná vášmu konečnému bytiu, aby ste boli nesmrteľní ako svätí duchovia, ktorí vás ¬hojne vyživovali, vracajúc sa k vám obohatení o vlastné zásluhy. Vy žijete a vyživujete, vy žijete a obohacujete, vy žijete a vytvárate tú najsvätejšiu vec, ktorou je spoločenstvo duchov, počnúc od Boha, najdokonalejšieho Ducha, až po práve narodené dieťa, ktoré prvý raz saje z materského prsníka.
Nekritizujte ma vo svojich srdciach, vy, učení ľudia! Nehovorte: ,Tento je blázon, tento je luhár! Lebo rozpráva ako blázon hovoriac, že milosť je v nás, hoci nám bola pre hriech odňatá. Lebo klame hovoriac, že sme už jedno s Bohom.‘ Áno, hriech jestvuje. Áno, aj oddelenie je. Ale pred mocou Vykupiteľa sa hriech – kruté oddelenie, ktoré vzniklo medzi Otcom a deťmi – zrúti ako stĺpy otrasené novým Samsonom. Ja som ich už uchopil, trasiem nimi a ony sa klátia. A diabol sa trasie od hnevu a bezmocnosti, lebo nič nezmôže proti mojej moci a cíti, že sa mu vytrháva veľká korisť a je mu ťažšie priťahovať človeka k hriechu. Pretože keď vás – prostredníctvom mňa – privediem k môjmu Otcovi a presiaknutí mojou krvou a mojou bolesťou budete očistení a posilnení, milosť sa k vám vráti oživená, prebudená a posilnená a vy sa stanete víťazmi, ak to budete chcieť.
Boh nekoná násilne vo vašom myslení ani pri vašom posväcovaní. Ste slobodní. Ale on vám navracia silu. Vracia vám slobodu nad diablovou ríšou. Závisí od vás, či si znovu vezmete na seba pekelné jarmo, alebo vložíte na svoju dušu anjelské krídla. Všetko závisí od vás, či pôjdete so mnou ako s bratom, aby som vás viedol a živil nesmrteľným pokrmom.
170.5
5 Hovoríte si: ,Ako možno získať Boha a jeho kráľovstvo nasledovaním nejakej inej, miernejšej cesty, než je prísna cesta Sinaja?‘
Nie je iná cesta, len táto. Nehľaďme však na ňu z hľadiska hrozby, ale z hľadiska lásky. Nehovorme: ,Beda, ak neurobím toto!‘ zostávajúc v obave, že zhreším, že nebudem schopný nehrešiť. Ale povedzme: ,Aký budem blažený, ak urobím toto!‘ A s oduševnením nadprirodzenej radosti, s jasotom sa ponáhľajme za týmito blahoslavenstvami, ktoré sa zrodili zo zachovávania Zákona ako hlavičky ruží z tŕňového kríka.
,Budem blahoslavený, ak budem chudobný v duchu, lebo mi bude patriť nebeské kráľovstvo!
Budem blahoslavený, ak budem tichý, lebo budem dedičom zeme!
Budem blahoslavený, ak dokážem plakať a nevzbúrim sa, lebo budem potešený!
Budem blahoslavený, ak budem lačný a smädný viac po spravodlivosti než po chlebe a víne, aby som nasýtil telo. Spravodlivosť ma nasýti!
Budem blahoslavený, ak budem milosrdný, lebo dosiahnem Božie milosrdenstvo!
Budem blahoslavený, ak budem mať čisté srdce, lebo Boh sa skloní k môjmu čistému srdcu a ja ho uvidím!
Budem blahoslavený, ak budem mať ducha pokoja, lebo Boh ma nazve svojím synom, lebo v pokoji je láska a Boh je Láska, ktorá miluje toho, kto sa mu podobá!
Budem blahoslavený, ak budem prenasledovaný pre vernosť spravodlivosti, pretože Boh, môj Otec, mi dá nebeské kráľovstvo ako vynáhradu za pozemské prenasledovania.
Budem blahoslavený, ak ma budú urážať a falošne obviňovať preto, lebo vedia, že som tvojím synom, ó, Bože! Nie zármutok, ale radosť mám mať z toho, lebo to ma stavia na roveň tvojim najlepším služobníkom – prorokom, ktorých prenasledovali z toho istého dôvodu a s ktorými, pevne verím, budem mať ten istý podiel na veľkej, večnej odmene v nebi, ktoré je moje!‘
Pozerajme sa takto na cestu spásy cez radosť svätých.
170.6
6 ,Budem blahoslavený, ak budem chudobný v duchu.‘
Ó, diabolský trýznivý smäd po bohatstve, do akého poblúznenia privádzaš ľudí! Bohatých i chudobných. Bohatého, ktorý žije pre svoje zlato – ničomnú modlu svojho zruinovaného ducha. Chudobného, ktorý žije v nenávisti voči bohatému pre jeho zlato a hoci sa nepreviní fyzickou vraždou, hádže na hlavy bohatých svoje kliatby a želá im všetko možné zlo. Nestačí len nepáchať zlo, ale nesmieme ani túžiť robiť ho. Ten, kto preklína želajúc iným nešťastie a smrť, nelíši sa veľmi od toho, kto fyzicky zabije, lebo má v sebe túžbu vidieť, ako hynie ten, koho nenávidí. Veru, hovorím vám, že túžba je len rodiacim sa činom, tak ako je plod počatý v lone už sformovaný, ale ešte nie narodený. Zlomyseľná túžba otravuje a kazí človeka, lebo pretrváva dlhšie než násilný čin a preniká hlbšie než samotný čin.
Človek chudobný v duchu, ak aj je materiálne bohatý, nehreší kvôli zlatu, ale zo svojho zlata robí svoje posvätenie, lebo ho premieňa na lásku. Milovaný a požehnaný podobá sa pramenistej vode, ktorá zachraňuje na púšti a ktorá sa nezištne dáva, šťastná, že sa môže rozdávať a zmierniť stavy beznádeje. Ak je chudobný, teší sa zo svojej chudoby a je svoj chlieb osladený radosťou z toho, že ho neopantala horúčka po zlate, spáva bez ťaživých snov, vstáva odpočinutý do pokojnej práce, ktorá je preňho vždy ľahká, keď ju koná nezaťažený lakomstvom a závisťou.
Človeka robí hmotne bohatého zlato a morálne bohatého jeho náklonnosti. V zlate sú zahrnuté nielen peniaze, ale aj domy, polia, šperky, hnuteľný majetok, stáda, skrátka všetko, čo celkovo robí život hmotne blahobytným. Morálne bohatstvo tvoria pokrvné príbuzenské alebo manželské vzťahy, priateľstvá, intelektuálne bohatstvo, verejné úrady. Ako vidíte, ak pre prvú kategóriu chudobný môže povedať: ,Ó, pokiaľ ide o mňa, stačí, keď nezávidím tomu, kto má, a som spokojný, lebo som chudobný, a teda som spokojný z nutnosti,‘ tak pokiaľ ide o druhú kategóriu, musí si aj chudobný dávať pozor, lebo aj ten najbiednejší z ľudí sa môže stať hriešne bohatým v duchu. Ten, kto sa neskromne pripúta k niečomu, dopúšťa sa hriechu.
Vy si poviete: ,Teda máme nenávidieť dobro, ktoré nám Boh udelil? Ale prečo teda prikazuje, aby sme milovali otca i matku, manželku, deti a vraví: »Miluj svojho blížneho ako seba samého«?‘
Treba rozlišovať. Milovať máme otca i matku, manželku a blížneho, ale v miere, ktorú dal Boh: ,Ako seba samých.‘ Kým Boha máme milovať nadovšetko, celým svojím bytím. Nemilovať Boha tak, ako milujeme najdrahších medzi blížnymi, matku, pretože nás dojčila, manželku, pretože spí na našej hrudi a plodí nám deti, ale milovať ho celou svojou bytosťou, teda všetkou schopnosťou milovať, ktorá je v človeku – synovskou láskou, manželskou láskou, priateľskou láskou a – nepohoršujte sa – otcovskou láskou. Áno, Božím záujmom musíme venovať rovnakú starostlivosť, akú otec venuje svojim potomkom, pre ktorých s láskou chráni a zveľaďuje majetok, stará sa a zabezpečuje ich telesný a rozumový rast a ich úspech vo svete.
Láska nie je zlom a nesmie sa ním stať. Milosti, ktoré nám udeľuje Boh, nie sú zlom a nesmú sa ním stať. Sú láskou. Sú dané z lásky. Musíme s láskou užívať toto Božie bohatstvo, ktoré nám Boh udeľuje v osobných náklonnostiach a v hmotnom dobre. A iba ten, kto si z nich neurobí modly, ale prostriedky, ktorými slúži vo svätosti Bohu, ukazuje, že k nim hriešne nepriľnul. Uskutočňuje teda svätú chudobu v duchu, ktorý sa zbavuje všetkého, aby bola slobodnejšia pri získavaní svätého Boha, najvyššieho Bohatstva. Získať Boha, znamená získať nebeské kráľovstvo.
170.7
7 ,Budem blahoslavený, ak budem tichý.‘
Môže sa zdať, že výrok je v protiklade s príkladmi každodenného života. Tí, ktorým chýba tichosť, akoby triumfovali v rodinách, v mestách, v národoch. Ale je to ozajstný triumf? Nie. Strach zdanlivo ¬udržuje v podriadenosti tých, ktorých ujarmuje despota, no v skutočnosti je to však len pokrievka, položená na už-už vybuchujúcu vzburu proti tyranovi. Tí, ktorých ovláda hnev a sú panovační, nezískali si srdcia svojich príbuzných, ani spoluobčanov, ani poddaných. Pred učením tých učiteľov, ktorí hovoria: ,Povedal som a tak to je,‘ sa neskláňajú intelekty a duchovia. Takí učitelia len vytvárajú samoukov hľadajúcich kľúč, ktorým sa dajú otvoriť zavreté dvere múdrosti alebo vedy, o ktorej cítia, že jestvuje a je v protiklade s tou, ktorá im je vnucovaná.
Neprivedú duše k Bohu takí kňazi, ktorí ich nedobývajú trpezlivou, pokornou a milujúcou láskavosťou, ale sú ako ozbrojení bojovníci, vrhajúci sa do zúrivého útoku a kráčajúci proti dušiam s násilnou nezmieriteľnosťou… Ó, úbohé duše! Keby boli sväté, nepotrebovali by vás, kňazov, aby sa dostali k Svetlu. Mali by ho už v sebe. Keby boli spravodlivé, nepotrebovali by vás, sudcov, aby ich udržala na uzde spravodlivosť, už by ju mali v sebe. Keby boli zdravé, nepotrebovali by liečiteľa. Buďte preto tichí. Nenúťte duše utekať. Priťahujte ich láskou, lebo tichosť je láska, podobne ako je láska i chudoba v duchu.
Ak budete tichí, dostanete zem do dedičstva a prinesiete Bohu toto miesto, ktoré predtým patrilo diablovi, pretože vaša tichosť, ktorá je okrem lásky i pokorou, zvíťazí nad nenávisťou a pýchou zničiac v dušiach podlého kráľa pýchy a nenávisti. A svet bude váš, to znamená Boží, lebo vy budete tí spravodliví, ktorí uznáte Boha ako absolútneho Pána stvorenia, ktorému treba vzdávať chválu, dobrorečenie a odovzdať mu všetko, čo je jeho.
170.8
8 ,Budem blahoslavený, ak dokážem plakať a nevzbúrim sa.‘
Na zemi je bolesť. A bolesť privádza človeka k plaču. Bolesť nebola. Na zem ju priniesol človek a skazenosťou svojho intelektu sa usiluje, aby ju stále a všetkými možnými spôsobmi zväčšoval. Okrem chorôb a nešťastí spôsobených bleskami, búrkami, lavínami a zemetrasením spôsobuje utrpenie človek jednak sebe, ale najmä iným ľuďom – lebo my by sme chceli, aby prostriedkami, ktoré vymýšľame na spôsobovanie utrpenia, trpeli len druhí, a nie my –, a to tak, že vynachádza stále hroznejšie vražedné zbrane a stále rafinovanejšie morálne útrapy. Koľko sĺz spôsobuje človek človeku, keď ho k tomu navádza jeho tajný kráľ, ktorým je diabol! No napriek tomu vám hovorím, že tieto slzy nie sú pre človeka na ujmu, ale na zdokonalenie.
Človek je roztržité dieťa, je ľahostajný a povrchný, narodil sa so zaostalou chápavosťou, kým plač z neho neurobí dospelého, ¬rozvážneho a rozumného človeka. Iba tí, ktorí plačú alebo ktorí plakali, vedia -milovať a chápať. Milovať bratov, ktorí plačú rovnako ako oni, chápať ich v ich zármutku, pomáhať im svojou dobrotou, ktorá pozná, ako to bolí, keď je človek v žiali sám. A vedia milovať Boha, pretože pochopili, že všetko ostatné okrem Boha je bolesť, lebo pochopili, že utrpenie sa utíši, ak človek plače na Božom srdci, lebo pochopili, že slzy odovzdanosti, ktoré nespôsobujú stratu viery, ktoré nerobia modlitbu neplodnou a ktoré nepoznajú revoltu, menia svoju povahu a zo žiaľu sa stáva útecha.
Áno. Tí, ktorí plačú milujúc Boha, budú potešení.
170.9
9 ,Budem blahoslavený, ak budem lačný a smädný po spravodlivosti.‘
Človek od chvíle svojho narodenia až do chvíle smrti dychtí po pokrme. Po svojom narodení otvára ústa, aby uchopil bradavku, a dychtivo otvára pery, aby preglgol niečo, čo by ho osviežilo. Pracuje, aby sa uživil. Robí zo zeme obrovskú bradavku, z ktorej nenásytne saje, nasáva to, čo podlieha skaze. Ale čo je človek? Živočích? Nie, je Božie dieťa. Vo vyhnanstve zopár alebo mnoho rokov. Jeho život sa však nekončí so zmenou jeho príbytku.
Existuje život vo vnútri života, tak ako v orechu je jadro. Orech netvorí škrupina, ale vnútorné jadro. Ak zasadíte orechovú škrupinu, nevzíde z nej nič, ale ak zasadíte škrupinu s dužinou vo vnútri, vyrastie veľký strom. Tak je to i s človekom. Nie telo je nesmrteľné, ale duša. A dušu treba živiť, aby sme ju priviedli k takej nesmrteľnosti, ku ktorej potom ona z lásky privedie telo v blaženom vzkriesení. Výživou duše je múdrosť a spravodlivosť. Vstrebáva ich ako posilňujúci nápoj a pokrm; a čím viac sa nimi duša živí, tým väčšmi rastie svätá dychtivosť vlastniť múdrosť a poznať spravodlivosť.
Ale príde ten deň, keď duša, nenásytná týmto svätým hladom, sa nasýti. Ten deň príde. Boh sa dá svojmu dieťaťu, privinie si ho rovno na prsia a dieťa zrodené pre raj sa nasýti z obdivuhodnej matky, ktorou je sám Boh, a už nikdy viac nebude poznať hlad, ale bude blažene odpočívať v Božom náručí. Nijaká ľudská veda sa nemôže porovnávať s touto božskou vedou. Zvedavosť ľudskej mysle môže byť uspokojená, ale nie potreba ducha. Ba v rôznosti chutí duch pociťuje nechuť a odtiahne ústa od horkej bradavky a radšej bude trpieť od hladu, než by sa mal naplniť pokrmom, ktorý neprichádza od Boha.
Neobávajte sa ničoho, vy, ktorí ste smädní a hladní po Bohu! Zostaňte verní a budete nasýtení tým, ktorý vás miluje.
170.10
10 ,Budem blahoslavený, ak budem milosrdný.‘
Kto z ľudí môže povedať: ,Ja nepotrebujem milosrdenstvo‘? Nikto. Ak aj v Starom zákone je povedané:* ,Oko za oko, zub za zub,‘ prečo by sa nemalo povedať v Novom: ,Kto bude milosrdný, dosiahne milosrdenstvo‘? Všetci potrebujú odpustenie.
Teda odpustenie nedostávame formulou alebo formou nejakého obradu. To sú len vonkajšie znaky udelené ľudskému duchu pre jeho zatemnenosť. Dostávame ho však vnútorným obradom lásky, to znamená milosrdenstvom. Ak bola predpísaná obeta capa či baránka a obeta nejakej peňažnej čiastky, bolo to preto, lebo každé zlo vyrastá vždy z dvoch koreňov – zo žiadostivosti a z pýchy. Žiadostivosť je potrestaná výdavkami na obstaranie obety, pýcha otvoreným vyznaním daného obradu: ,Prinášam túto obetu, pretože som zhrešil.‘ Obeta sa koná aj preto, aby predchádzala časy a znamenia časov, a v krvi, ktorá sa prelieva, je predobraz Krvi, ktorá bude preliata na odpustenie hriechov ľudí.
Blahoslavený je teda ten, kto vie byť milosrdný k hladujúcim, k nahým, k ľuďom bez prístrešia, k bedárom, ktorých najväčšou biedou je ich zlá povaha, ktorá spôsobuje ich vlastné utrpenie, ako aj utrpenie tým, čo s nimi žijú. Buďte milosrdní. Odpúšťajte, znášajte, pomáhajte, poúčajte, podopierajte. Neuzatvárajte sa do kryštálovej veže hovoriac: ,Ja som čistý a nezostúpim medzi hriešnikov.‘ Nehovorte: ,Ja som bohatý a šťastný, a preto nechcem počúvať o biede iných.‘ Uvedomte si, že vaše bohatstvo, zdravie i rodinný blahobyt sa môžu rozplynúť rýchlejšie než dym, rozohnaný silným vetrom. A pamätajte si, že kryštál slúži ako lupa. A to, čo by ušlo pozornosti, keby ste sa zamiešali do davu, už nemôžete udržať v skrytosti, keby ste sa usadili v kryštálovej veži, vy sami, oddelení a osvetlení zo všetkých strán.
Buďte milosrdní, aby ste dovŕšili tajuplnú, ustavičnú a svätú obetu za odčinenie hriechov a pre získanie milosrdenstva.
170.11
11 ,Budem blahoslavený, ak budem mať čisté srdce.‘
Boh je čistota. Raj je kráľovstvom čistoty. Nič nečistého nemôže vstúpiť do neba, kde je Boh. A preto keď nebudete čistí, nebudete môcť vojsť do Božieho kráľovstva. Ale, ó, radosť! Radosť, ktorú Boh udeľuje svojim synom už vopred! Ten, kto je čistý, prežíva už na zemi istý začiatok neba, lebo Boh sa skláňa k tomu, kto je čistý, a človek zo zeme vidí svojho Boha. Nepozná chuť ľudských lások, ale zakúša chuť božskej lásky, a to až po extázu, a môže povedať: ,Ja som s tebou a ty si vo mne, teda vlastním ťa a poznám ťa ako milovaného ženícha mojej duše.‘ A verte, že ten, kto vlastní Boha, prežíva podstatné zmeny, ktoré si nevie ani sám vysvetliť, a týmito zmenami sa stáva svätým, múdrym, silným a z jeho úst plynú slová a jeho skutky nadobúdajú takú moc, ktorá nepochádza zo stvorenia, ale z Boha, ktorý v ňom žije.
Čím je život toho, kto vidí Boha? Blahoslavenstvom. A chceli by ste sa zrieknuť takéhoto daru pre zapáchajúcu nečistotu?
170.12
12 ,Budem blahoslavený, ak budem mať ducha pokoja.‘
Pokoj je jednou z Božích charakteristík. Boh je len v pokoji. Lebo pokoj je láska, kým vojna je nenávisť. Diabol je nenávisť. Boh je pokoj. Človek si nemôže povedať, že je Božím synom, ani Boh nemôže uznať za svojho syna človeka, ktorý má hnevlivého ducha vždy hotového rozpútať búrky. A nielen to. Ani ten si nemôže povedať, že je Božím synom, kto priamo ani nerozpútava búrky, ale ani svojím veľkým pokojom neprispieva k upokojovaniu búrok, vyvolaných druhými.
Ten, kto je pokojný, vlieva pokoj aj bez slov. Je pánom seba samého a, dovolím si povedať, pánom Boha.* Prináša pokoj tak, ako lampa vydáva svetlo, ako kadidelnica šíri vôňu, ako mech obsahuje tekutinu, stáva sa svetlom medzi dymiacimi oblakmi hnevu, očisťuje vzduch od nákazy horkosti a týmto jemným olejom, ktorým je duch pokoja, vyžarujúci z Božích detí, sa uspokojujú návaly zúrivosti pri hádkach.
Konajte, aby vás takto mohol nazývať Boh i ľudia.
170.13
13 ,Budem blahoslavený, ak budem prenasledovaný pre lásku k spravodlivosti.‘
Človek je natoľko posadnutý diablom, že nenávidí dobro všade, kdekoľvek ho nájde, že nenávidí dobrého človeka, takmer akoby ho ten, kto je dobrý – aj keď mlčí –, obviňoval a robil mu výčitky. Skutočná dobrota jedného človeka spôsobuje, že zlo zlého sa javí ešte černejšie. Skutočná viera pravého veriaceho zvýrazňuje ešte živšie pokrytectvo ¬falošného ¬veriaceho. Naozaj musí byť nenávidený nespravodlivými ten, ktorý svojím spôsobom života vydáva trvalé svedectvo spravodlivosti. A preto sa teda vyvŕši zlý na tých, čo milujú spravodlivosť.
I tu je tomu tak ako pri vojnách. Človek napreduje v diabolskom umení prenasledovania viac než vo svätom umení milovania. Môže však prenasledovať len to, čo má krátky život. To večné, čo je v človeku, uniká úkladom, ba práve prenasledovaním získava ešte väčšiu životaschopnosť. Život uniká zo zranení, ktoré otvárajú žily, alebo v dôsledku útrap, ktoré stravujú prenasledovaného. Ale krv vytvára purpur budúceho kráľa a útrapy sú početnými schodíkmi, po ktorých sa vystupuje na tróny, čo Boh pripravil pre svojich mučeníkov, ktorým sú vyhradené kráľovské stolce nebeského kráľovstva.
170.14
14 ,Budem blahoslavený, ak ma budú urážať a ohovárať.‘
Konajte tak, aby vaše meno mohlo byť zapísané do nebeských kníh, tam, kde nie sú zapísané mená podľa ľudských klamstiev, ktoré chvália tých, čo si chválu najmenej zaslúžia. Ale tam, kde sú so spravodlivosťou a láskou zapísané skutky dobrých, aby mohli dostať odmenu prisľúbenú požehnaným od Boha.
Doteraz boli ohováraní a urážaní proroci. Ale keď sa otvoria nebeské brány, oni vojdú do Božieho mesta ako vznešení králi a anjeli sa im poklonia radostne spievajúc. Aj vy, ktorých ohovárali a urážali za to, že ste patrili Bohu, dosiahnete nebeský triumf a keď sa skončí čas a raj bude zaplnený, bude vám každá slza drahá, lebo cez ňu získate túto večnú slávu, ktorú vám sľubujem v mene Otca.
Choďte. Zajtra k vám znova prehovorím. Nech teraz zostanú len chorí, aby som im uľavil v ich bolestiach. Pokoj nech je s vami a nech vás rozjímanie o spáse prostredníctvom lásky uvedie na cestu, ktorej cieľ je v nebi.“



 
 
Design By Dotcomwebdesign.com Powered By CMSimple Home

Oficiálna stránka Márie Valtorty
© JACOBS LIGHT COMMUNICATION s. r. o., partner Centro Editoriale Valtortiano s. r. l. v SR